Rodina a vzťahy

Rodičia vs. deti! Aký má byť účinný trest?

Rodičia musia nájsť spôsob, ako s dieťaťom fungovať. Existujú deti, s ktorými bez trestov ani nepohnete, ale sú aj také, ktoré sú úzkostlivé a tresty nemusia zvládnuť. Len vy viete, aké je Vaše dieťa a čo by malo na neho zaberať.

Trest? Ale s rozumom

Veľkou chybou mnohých rodičov je, že trestaním sa v podstate zbavujú svojej nervozity a zlej nálady. Jediným pozitívom takéhoto kroku je to, že uľavíte sebe, ale dieťaťu absolútne výchovne neprospejete. Trest nemá mať nič spoločné s vašou vlastnou frustráciou, že sa potomok nespráva presne tak, ako vy chcete alebo že dnes máte zlý deň.

Z hľadiska fyzických trestov je však potrebné brať do úvahy aj to, že človek nikdy neudiera s rozvahou. Udrie len vtedy, keď sa cíti bezmocný, nešťastný. Preto sa to nepovažuje za racionálne konanie a je naozaj potrebné zvážiť, či je to nutné.

Fyzické či psychické tresty?

Všeobecne je známe, že psychické tresty majú väčší účinok, než tie telesné. Ale to neznamená, že sú aj lepšou alternatívou, ako dieťa vychovávať. Fyzická bolesť odznie po určitom čase, ale tá psychická môže pretrvávať aj roky.

Psychické tresty sú založené na tzv. troch mechanizmoch:

- znižovanie hodnoty ega – výčitky, napr. „ Kto klame, je škaredý a zlý...“
- zväčšovanie psychickej vzdialenosti (typické aj v partnerských vzťahoch – „ Ak budeš zlý, opustím ťa alebo s tebou neprehovorím ani slovo...“
- frustrácia, znemožnenie prístupu k napĺňaniu iných potrieb – napr. domáce väzenie, státie v kúte a pod.

Psychické i telesné trestanie funguje na princípe kontrastu. Ak je dieťa zvyknuté na pomer deväť pochvál a jedna výčitka, podvedome naberá smer zmeniť svoje správanie k pochvalám. Naopak, ak je dieťa zvyknuté na pomer deväť trestov a jedna pochvala (pretože rodičia sú mylne presvedčení, že samozrejmosť sa nechváli), automaticky vníma pochvalu ako niečo nepatričné a ignoruje ju. Potom môže dôjsť k tzv. zdegenerovanému vnímaniu trestu ako odmeny: rodič ma trestá, takže si ma všíma. Dieťa treba chváliť viac, ako trestať. Vyhne sa tak pocitu menejcennosti a v dospelosti bude viac ambiciózne.

Čo sa týka fyzických trestov, deti mladšie ako 12, resp. 18 mesiacov by sa trestať nemali, nakoľko ešte poriadne nechápu súvislosť medzi svojim konaním a trestom. Ak už chcete dieťa fyzicky potrestať, vždy bezprostredne po tom, čo niečo nesprávne vykonalo a nikdy ho nebite po hlave či tvári. Úplne postačí náznak tľapnutia po zadku či rukách.

Vek je dôležitý

Teraz nehovoríme o Vašom veku, ale o veku vášho dieťaťa. Pretože aj tomu treba prispôsobiť výber trestu. Na menšie deti zaberá, ak mu dáme pocítiť dôsledky svojho správania. Jedna mamička tak urobila v prípade, ak sa jej syn odmietal obliecť do škôlky. Samozrejme, nechala ho ísť len v spodnej bielizni. Samo tak uvidel dôsledky svojho konania a nabudúce to už neurobil. Ak už chceme dieťa fyzicky potrestať, je dôležité, aby vedelo, prečo a aj to, že rodič robí dobre, ak mu raz za pol roka dá po zadku.

U starších detí a adolescentov už fyzické tresty veľmi účinné nie sú, pretože mnoho z nich ich neberie vážne a svoju slobodu si dokážu vybojovať aj odvolávaním sa na zákony a sociálku. Najlepšie je stanoviť si isté pravidlá, ktoré budú dodržiavať obe strany. Napr. Vaše dieťa chce ísť von. Dohodnite sa na presnom čase návratu domov a v prípade, ak ho nedodrží, nabudúce nikam nepôjde. To znamená, že vy ho nepotrestáte, pretože len plníte dohodu.

Jednou z chýb rodičov je to, že varovanie pred trestom prichádza skoro – „Ak neprestaneš, dostaneš!“ Takáto veta zaväzuje. Ak to navyše povedia s pokojnou tvárou, tak svoje slová budú musieť dodržať. Kombinácia pokojné, no dôraznej reči a tvrdých pravidiel sa odporúča skôr pri adolescentoch, než pri malých deťoch. Výborným príkladom je aj postup pri policajnom zásahu. Ak stojí oproti sebe policajt a muž, obaja ozbrojení, neodporúča sa, aby policajt mlčal alebo hovoril potichu či stál s kamennou tvárou. V tichu totiž narastá napätie a človek tak nevydrží a stlačí spúšť. Naopak, policajt by mal začať kričať opakujúce sa inštrukcie typu: „Polož tú zbraň! Odlož ju a nič sa ti nestane!“

3 zlaté pravidlá

Ak už trestáte, zhrňme si to najdôležitejšie:

•  Dôslednosť - trest by nemal byť náhodný, ale mal by nasledovať hneď po tom, ako dieťa vykoná niečo nesprávne.
• Aktuálnosť – trestané by malo byť len za jednu konkrétnu vec, tu a teraz. Zabudnite na akési zrátavanie prehreškov, ktoré po mesiaci zlúčite do jedného veľkého trestu. Malé deti toto nikdy nepochopia.
• Nežiadajte nezmysly – chcite od dieťaťa veci, ktoré majú význam. Ak od neho chcete niečo, čo vlastne sami nedokáže zdôvodniť, dieťa bude zmätené.

Len nech dostane, aspoň sa priučí zodpovednosti!

Žiaľ, nie je to tak. Dieťa sa priučí klamstvu, pretože sa v budúcnosti bude chcieť vyhnúť trestu. A na to využije lož. V dieťati to však vyvoláva stres, napätie. A nezabudnite, že násilie len plodí ďalšie násilie. Takže dávajte si pozor na svoje emócie a vždy myslite na dôsledky.

Na záver len dodáme, že vy ste rodič a len vy poznáte svoje dieťa. Určite mu chcete len to najlepšie. Veríme, že s našimi radami to pôjde ľahšie. Nakoniec ešte jedna vec: KOMUNIKUJTE so svojim dieťaťom. Len tak si vybudujete medzi sebou dôveru a istotu, ktorú Váš potomok potrebuje.